Stres: nevyhnutná prirodzená reakcia
Stres je prirodzenou reakciou organizmu, ktorá mu umožňuje prispôsobiť sa konkrétnym situáciám alebo stresorom. Je to dôležitý obranný mechanizmus. Ak je však príliš intenzívny alebo častý, ovplyvňuje naše zdravie a pohodu. Preto je nevyhnutné stres znižovať a naučiť sa ho zvládať.
Prejavy stresu a ich intenzita sa u jednotlivých ľudí líšia. U jedincov, ktorí zažívajú stres, sa však zvyčajne prejavujú:
- Fyzické príznaky, ako sú drobné poruchy spánku, svalové napätie, búšenie srdca pri strese, tráviace a črevné problémy, strata chuti do jedla, únava.
- Emocionálne príznaky, ako je nepokoj, podráždenosť, mierna úzkosť, smútok, znížené sebavedomie, znížené libido.
- Intelektuálne príznaky, ktoré sa môžu prejavovať ako ťažkosti so sústredením, rozhodovaním alebo iniciatívou, časté chyby a zabúdanie.
Ochranná reakcia
Počas stresovej epizódy dochádza k metabolickým zmenám, ktoré vedú k zlepšeniu okysličenia mozgu a svalov. Táto adaptácia umožňuje lepšie myslenie a zvýšenú akcieschopnosť. Napríklad počas stresovej udalosti telo uprednostňuje životne dôležité funkcie (mozog, srdce a svaly) a spomaľuje trávenie, čo vytvára pocit "stiahnutého žalúdka". Okrem toho sa rozšíria zreničky, aby bolo možné rýchlo identifikovať únikovú cestu, a posilní sa svalový tonus na útek. Niekedy sa hovorí, že strach znásobuje silu, prebúdza inštinkt prežitia tým, že náhle mobilizuje všetky naše svalové zdroje.
Skutočná hormonálna búrka!
Všetky tieto reakcie zapájajú rôzne štruktúry nášho mozgu: amygdala, hipokampus a prefrontálna kôra. Tieto oblasti reagujú uvoľňovaním neurotransmiterov (chemických molekúl uvoľňovaných neurónmi) a hormónov, ako sú serotonín a dopamín. Biologická reakcia na stres sa rozšíri do celého tela, čo vedie k syntéze a uvoľňovaniu adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu nadobličkami - skutočná hormonálna búrka!
"Coping" alebo ako sa náš mozog naprogramuje na zníženie stresu?
"Zvládanie" (z anglického "to cope with") sa vzťahuje na myšlienky a správanie, ktoré používame na zvládnutie vnímanej ohrozujúcej udalosti, aby sme znížili súvisiaci stres. Tento proces môže prebiehať rôznymi spôsobmi:
- Zameranie sa na myšlienky a emócie, napríklad transformácia nebezpečnej situácie na príležitosť na osobné obohatenie (odolnosť).
- Na behaviorálnej úrovni, a teda zaujatím postoja vyhýbania sa alebo konfrontácie, alebo vyhľadanie pomoci od tretej strany.
Táto stratégia prispôsobenia nám umožňuje čeliť tomu, čo sa deje, prispôsobením riadenia našich emócií a krokov, ktoré treba prijať. Tieto dva procesy sa môžu kombinovať a počas stresovej udalosti možno prispôsobiť zvládanie zamerané na emócie súčasne so zvládaním zameraným na problém. Náš mozog nasadzuje skutočnú stratégiu na zníženie stresu!
Prečo by sme sa nemali nechať unášať stresom?
Ak je stres príliš intenzívny alebo chronický, telo sa oslabuje. Nepretržitý "režim pohotovosti" vedie k neustálemu vylučovaniu hormónov. Tento proces môže ovplyvniť zdravie organizmu a viesť k vyčerpaniu.
Intenzívny alebo chronický stres vytvára priaznivé podmienky na vznik kardiovaskulárnych ochorení, vysokého krvného tlaku, zvýšenej hladiny cholesterolu, cukrovky alebo žalúdočných vredov.
Stres vedie k zníženiu imunitnej obranyschopnosti. Úzkosť narúša vylučovanie tzv. stresových hormónov (adrenalín, noradrenalín), moduluje vylučovanie zápalových proteínov (cytokínov) a expresiu chromozómových génov regulujúcich zápalovú reakciu. Stres je celosvetovo hlavnou príčinou imunosupresie!
Boj proti stresu je preto pre naše zdravie veľmi dôležitý. Prispievajú k tomu správne životné návyky, ako aj telesné a duševné relaxačné techniky. Proti stresu môže lekár predpísať aj liečbu, ako je homeopatia. Neváhajte sa o téme stresu poradiť.
Vedeli ste, že?
- 65 % Francúzov o sebe tvrdí, že sú vystresovaní.
- 43 % Francúzov zaznamenalo od roku 2021 nárast úrovne stresu.
- Podľa štúdie, ktorú vo februári 2023 uskutočnila agentúra Ipsos pre laboratóriá Boiron, sú hlavnými príčinami stresu Francúzov práca a peniaze u dospelých a škola a štúdium u mladšej populácie.
- Od roku 2023 sú vo Francúzsku najviac vystresovaní jednotlivci vo veku 25 - 34 rokov (79 %).
- Ženy sú viac vystresované ako muži: 71 % oproti 58 %.
- Stres môže zvýšiť riziko srdcových porúch až 2,5-krát.
*Štúdia o Francúzoch a strese, ktorú uskutočnila agentúra Ipsos pre Laboratoires Boiron vo februári 2023 na vzorke 1 501 Francúzov vo veku 18 až 75 rokov, má za cieľ pochopiť rozsah stresu medzi Francúzmi, zistiť jeho príčiny a analyzovať, čo robia pre zníženie jeho vplyvu, konzultovaná v marci 2023.
**https://www.fedecardio.org/wp-content/uploads/2021/03/Inforgraphie-stress.pdf, consulté en mars 2023.
Nájdite zdravotníckeho pracovníka, ktorý vám poradí v homeopatii
Požiadajte svojho lekára alebo lekárnika o radu, aký liek je pre vás vhodný.
